Ako fungujú dopingové testy na steroidy

Dopingové testy na steroidy existujú takmer päťdesiat rokov. Prvé testy na anabolické steroidy zaviedol Medzinárodný olympijský výbor na hrách v Montreali v roku 1976. Odvtedy medzi dopingom a laboratóriami prebieha preteky v zbrojení. Takto dnes vyzerá arzenál antidopingových laboratórií.

Ako dopingové testy začínajú: odber vzorky

Športovec odovzdá moč pod dohľadom komisára. Vzorka sa rozdelí do dvoch zapečatených fľaštičiek: A sa analyzuje, B slúži na potvrdenie, ak športovec výsledok spochybní. Kontroly môžu byť na súťaži aj mimo nej — anabolické látky sú zakázané stále, preto prichádzajú aj neohlásene domov či na tréning.

Hľadanie cudzích molekúl

Syntetické steroidy, ktoré telo samo nevyrába (napríklad stanozolol alebo nandrolón nad prahovou hodnotou), sa hľadajú pomocou plynovej alebo kvapalinovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou. Prístroj rozdelí zložky vzorky a podľa hmotnosti a rozpadu molekúl ich identifikuje.

Laboratóriá nehľadajú len samotnú látku, ale aj jej metabolity — produkty, na ktoré ju telo premení. Niektoré z nich vydržia v tele oveľa dlhšie. Pri Oral-Turinabole objavili vedci metabolity, ktoré boli v kontrolovanej štúdii detegovateľné aj 45 dní po jedinej dávke.

Pomer T/E

Pri testosteróne je problém, že ho telo vyrába samo. Laboratóriá preto sledujú pomer testosterónu k epitestosterónu, jeho prirodzenému „dvojčaťu“. U väčšiny ľudí je pomer T/E medzi 0,1 a 3. Hodnota nad 4 (hranica platná od roku 2004, predtým 6) vedie k ďalšiemu vyšetrovaniu.

Pomer však závisí aj od genetiky — napríklad časť ľudí má deléciu génu UGT2B17 a vylučuje testosterón inak. Preto samotné T/E nestačí.

Izotopová analýza (IRMS)

Rozhodujúci dôkaz prináša hmotnostná spektrometria izotopových pomerov. Uhlík v ľudskom tele má mierne iný pomer izotopov ¹³C a ¹²C než uhlík v testosteróne vyrobenom farmaceuticky z rastlinných surovín (napríklad zo sóje alebo jamov). Ak sa izotopový „podpis“ testosterónu líši od podpisu ostatných steroidov v tele, je jasné, že prišiel zvonka.

Biologický pas športovca

Od roku 2014 používa WADA steroidný modul biologického pasu. Namiesto jedného testu sa sleduje dlhodobý profil športovca — pomer T/E a ďalšie steroidy v čase. Štatistický model upozorní na náhle odchýlky od jeho vlastného normálu, aj keď by jednotlivá hodnota bola „v norme“.

Retesty: dopingové testy o roky neskôr

Medzinárodný olympijský výbor uchováva vzorky desať rokov. Keď sa objavia citlivejšie metódy, vzorky sa analyzujú znova. Pri retestoch z olympiád v Pekingu 2008 a Londýne 2012 bolo do leta 2016 pozitívnych 98 športovcov a mnohí prišli o medaily — veľká časť prípadov sa týkala práve dlhodobých metabolitov Turinabolu. Športovec tak nikdy nevie, či jeho „čistý“ test zostane čistý.

Kde dopingové testy narážajú na limity

• Dizajnové steroidy — látky, ktoré laboratóriá ešte nepoznajú. Najznámejší príklad je THG z laboratória BALCO, odhalený až vďaka anonymnej zásielke použitej injekčnej striekačky.
• Mikrodávky testosterónu, ktoré rýchlo zmiznú z moču.
• Kontaminované doplnky — pozitívny test môže spôsobiť aj produkt, ktorý mal zakázanú látku bez uvedenia na etikete. Zodpovednosť však podľa pravidiel nesie športovec.