Ako anaboliká naozaj fungujú: od molekuly po sval

Ako fungujú anabolické steroidy, sa dá vysvetliť aj bez zložitých vzorcov. Anabolicko-androgénne steroidy (skratka AAS) sú syntetické deriváty testosterónu. Všetky zdieľajú rovnakú kostru: tri šesťčlenné a jeden päťčlenný uhlíkový kruh, takzvané steroidné jadro. To isté jadro má cholesterol, kortizol aj estrogén. Rozdiel medzi hormónom, ktorý buduje sval, a hormónom, ktorý riadi stres, je často len v niekoľkých atómoch na okraji molekuly.

Slovo anabolický znamená „budujúci“ — podporuje rast tkanív, najmä svalov a kostí. Androgénny znamená „maskulinizujúci“ — hlbší hlas, ochlpenie, mastná pleť, rast prostaty. Chemici sa sedemdesiat rokov snažia tieto dve vlastnosti od seba oddeliť. Úplne sa to nepodarilo nikdy.

Ako fungujú anabolické steroidy: jeden receptor pre všetko

Kľúčom je androgénový receptor (AR) — bielkovina, ktorá čaká vo vnútri bunky. Steroid je malá molekula rozpustná v tukoch, takže bez problémov prejde bunkovou membránou. Vo vnútri sa naviaže na receptor, ten zmení tvar, presunie sa do jadra bunky a začne priamo zapínať a vypínať gény.

Inými slovami: anabolikum nie je „palivo“. Je to prepínač, ktorý bunke povie, aké bielkoviny má vyrábať. Preto účinok nastupuje pomaly — dni až týždne — a preto pretrváva aj po vysadení, kým sa nové tkanivo zase neodbúra.

Prečo rastie sval

Efekt na svalovú hmotu má niekoľko súbežných mechanizmov:

• Zvýšená syntéza bielkovín. Svalové vlákna vyrábajú viac kontraktilných proteínov (aktín, myozín) a rýchlejšie ich obnovujú.
• Satelitné bunky. Kmeňové bunky svalu sa aktivujú a „darujú“ vláknam nové jadrá. Viac jadier znamená, že vlákno dokáže uživiť väčší objem. Niektoré výskumy naznačujú, že tieto jadrá ostávajú roky — čo otvára otázku, či výhoda dopingu po vysadení naozaj zmizne.
• Antikatabolický účinok. Vysoké hladiny androgénov tlmia pôsobenie kortizolu, ktorý sval rozkladá. Regenerácia medzi tréningami je rýchlejšia.
• Zadržiavanie dusíka. Pozitívna dusíková bilancia je laboratórny znak toho, že telo viac buduje, než búra.
• Červené krvinky. Androgény stimulujú tvorbu erytrocytov. Viac kyslíka pre svaly — a zároveň hustejšia krv.

Anabolický verzus androgénny pomer

Pri látkach sa uvádza androgénno-anabolický pomer — napríklad približne 1 : 1 pre testosterón, ale 1 : 3 až 1 : 16 pre nandrolón. Inými slovami, nandrolón by mal byť v pomere k androgénnym účinkom niekoľkonásobne „anabolickejší“. Tieto hodnoty pochádzajú z pokusov na kastrovaných potkanoch z 50. a 60. rokov: porovnával sa rast jedného svalu (levator ani) s rastom prostaty a semenných vačkov.

Pre človeka sú tieto čísla orientačné až zavádzajúce. Látka s „nízkou androgenitou“ stále tlmí vlastnú tvorbu testosterónu, mení cholesterol a u žien spôsobuje maskulinizáciu. Pomer hovorí skôr o tom, kde v tele sa molekula metabolizuje, než o tom, aká je bezpečná.

Dve premeny, ktoré menia všetko

Testosterón v tele nezostáva testosterónom. Dva enzýmy z neho robia niečo iné:

• Aromatáza ho mení na estradiol, ženský hormón. Odtiaľ pochádza zadržiavanie vody a rast prsnej žľazy u mužov (gynekomastia). Nandrolón aromatizuje málo, trenbolón vôbec.
• 5α-reduktáza ho mení na dihydrotestosterón (DHT), ktorý je ešte silnejší androgén. DHT je zodpovedný za akné, rast prostaty a vypadávanie vlasov. Nandrolón sa naopak mení na slabší DHN — preto má nižšiu androgenitu v koži a prostate.

Estery a 17α-alkylácia

Čistý testosterón sa v tele odbúra za pár hodín. Chemici preto vymysleli dva triky.

Prvým sú estery — na molekulu sa naviaže reťazec mastnej kyseliny (acetát, propionát, enantát, dekanoát…). Takto upravená látka sa po injekcii do svalu uvoľňuje z olejového depa pomaly. Čím dlhší reťazec, tým dlhšie pôsobí.

Druhým je 17α-alkylácia — pridanie metylovej skupiny na uhlík 17. Molekula potom prežije prvý prechod pečeňou a dá sa užívať ako tabletka. Daň je vysoká: práve alkylované látky (metandienón, stanozolol, oxandrolón) sú najviac spojené s poškodením pečene.

Zhrnutie: ako fungujú anabolické steroidy

Anaboliká fungujú. To nie je predmetom sporu — sporné je, za akú cenu. Ten istý receptor, ktorý v svale zapína rast, sedí aj v srdci, pečeni, koži, mozgu a v semenníkoch. Neexistuje molekula, ktorá by si vybrala len sval.